Netušili,že medzi nimi sa nachádzajú dve špiónkyrozumejúce tejto di-ti-ni-li reči. Cica mala troškuproblémiky s plachtou. Prsia mala väčšie, tak jutá plachta akosi štvala. Ale brala to s humorom. Vošlisme do parnej sauny. Z hmly vystúpili dvaja muži.Nemecky sa na nás usmiali a nemecky si nási usadili. Keďže to neboli Slováci, tak sme o nich,bez nich, mohli v pohode rozprávať rodnou rečou. Neohováralisme, len sme hodnotili ich vypracované chlpaté hrude.V hrudnom poraste sa lesklo echgold (ako povedala Helenka R.vSlnku, sene....). Na takýto masívny kúsok saistotne ulakomila nejedna straka. Krátky rozhovor a pozvaniena drink skočil úsmevom Cicuš a spustenímplachty nižšie. Na krku mala takisto hrubého zlatéhohada (dar od manžela). Postupovali sme k chodníčkustudenej, teplej, studenej, teplej, pre pána, ľadovej vody...
Každásauna mala svoj pach, svoje špecifikum a pravda svojichprechodných obyvateľov. Jedna ma zaujala, nie až taktým, ako hrozne milunko bola zaparená, ale mužom čovyzeral ako môj B. Willis (jú ar my drim, ty rúžesnová). Tentokrát som merala ja! Pravítkos uhlomerom som zasadila na každý kúsok jehokože. Prihovoril sa mi (helo my bjutifl), trošinku som sa cítilaindisponovaná. Decentne som to zvrtla do nemčiny,zabralo.(Crazy interwiev netrval dlho). Cica otvorila dvere, kývalahlavou a musela som isť. Tiché selavííív mojom pohľade sa predralo k snovému idolu.
Problém,džakúza sa zaobíde aj bez plachty. Vonku bolo niečocez päťdesiat čísel snehu. Riadne mrzlo, obloha bolačadičovočierna. Vkĺzla som do bublotavého sveta. Ako sahovorí boli ste, napili ste sa(voda bola slaná), aletreba isť ďalej. Ako som vyliezla von, schmatnem plachtu. Zrada,zamrzla! No predstava, že stojím na snehu v reflektorovejžiare nahá, spravila svoje. Polámala som ju na sebaa uháňala do sauny po snehu. Tieto atrakcie boliv prírode. Len čo som otvorila dvere, tvár miošľahol suchý smrad. Bola mi však taká zima, že mito bolo jedno, kde sa zložím. Potrebovala som odmraziťplachtu. Cica sa ešte rochnila v spoločnosti troch nahýchtiel.
Ľahlasom si na bok. Dvere sa otvorili a zvonec visiaci nad nimiohlásil nových. Známe to hlasy. No nehovorilianglicky ani nemecky. Ale niečo v zmysle: „Dnes si nejakúnabalím, to by v tom ku..a niečo muselo byť keby né.“
Druhýhlas ho rajcovne povzbudzoval. „Jasnéé nabalímenejaké pipky. Inak tá jedna, mal by si ju nájsť,vyzerala dobre. Vieš, tá čo ste sa rozprávalianglicky a tá koza ti nerozumela(ticho). Vieš, no táaj po nemecky...“
„Jaaj,tá mladá žabka, hmm tá teda bola, myslíšže by som ju nabalil?“
„Jasnéé,pôjdeme ju pozrieť.“
V tichusmradu zazvonil zvonec, prišla Cica.
Chlapistíchli, šepkali si „Ale né to je tá kujaj,čo bola s tou mladou. Ty, tá má kozy, tie by somcucal.“
Otočilasom sa. Zbystreli, pozrela som sa na nich, a so smiechom sebevlastným som povedala. „Ahoj, no poď si sadnúť.“
Chlapisa skoro skotúľali z drevenej lavice. Tikali pohľadmina mňa-na ňu. Nevedeli, čo majú povedať (trápneticho). Takto ma dostali, myslela som si, že to nejakízahraničiari a to naši slovenskí samčekovia. Teraz smev tom suchom tichu sedeli 4.
Zamyslelasom sa, a s úsmevom som skonštatovala, Bruce Willisje teda aj Slovák :).
